Bábätká si môžu vytvárať spomienky – prečo si nepamätáme naše najranejšie roky?

Bábätká si môžu vytvárať spomienky – prečo si nepamätáme naše najranejšie roky?

Podľa zistení zverejnených dnes v časopise Science si už deti vo veku jedného roka môžu vytvárať spomienky 1 publikovaná štúdia skenovania mozgu ukazuje. Zistenia naznačujú, že detská amnézia – neschopnosť zapamätať si niekoľko prvých rokov života – je pravdepodobne spôsobená skôr ťažkosťami pri získavaní spomienok ako pri ich vytváraní.

„Jednou skutočne zaujímavou možnosťou je, že spomienky sú v skutočnosti stále prítomné v dospelosti, ale nevieme si ich vybaviť,“ hovorí Tristan Yates, spoluautor štúdie a neurovedec z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.

Tajomstvo pamäti

Napriek maximálnemu úsiliu si dospelí nevedia spomenúť na udalosti z prvých mesiacov alebo rokov. Či je to však preto, že oblasť hipokampu, ktorá je pre ukladanie takýchto spomienok kľúčová, nie je u bábätiek dostatočne vyvinutá, alebo či si dospelí jednoducho tieto spomienky nedokážu vybaviť, je už dlho otvorenou otázkou.

Na objasnenie veci Yates a jej kolegovia použili funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) na skenovanie mozgu 26 malých detí vo veku od 4 mesiacov do 2 rokov, keď dokončili pamäťovú úlohu.

Tím meral aktivitu hipokampu, keď sa deti pozerali na obrázok novej tváre, predmetu alebo scény na 2 sekundy a keď sa im asi o minútu znova ukázal rovnaký obrázok.

Výsledky ukázali, že vyššia aktivita hipokampu pri prezeraní nového obrazu korelovala s dlhším časom sledovania obrazu pri jeho opätovnom prezentovaní. Keďže deti majú tendenciu tráviť viac času známymi vecami, tento výsledok naznačuje, že si dokázali zapamätať, čo videli.

Výskumníci zaznamenali najsilnejšiu kódovaciu aktivitu v zadnej časti hipokampu - oblasti, ktorá je najsilnejšie spojená s obnovovaním pamäte u dospelých.

„To, čo ukazuje táto štúdia, je dôkazom, že schopnosť kódovania skutočne existuje,“ hovorí Nick Turk-Browne, spoluautor štúdie a kognitívny psychológ na Yale University v New Haven, Connecticut.

"Aj keď sme tento jav videli u všetkých dojčiat v našej štúdii, signál bol silnejší u detí starších ako 12 mesiacov, čo naznačuje určitý druh vývojovej progresie schopnosti hipokampu kódovať jednotlivé spomienky," dodal Yates.

1. Yates, T.S. a kol. Science 387, 1316–1320 (2025).

   Článok
   PubMed
   Študovňa Google

2. Travaglia, A., Bisaz, R., Sweet, E. S., Blitzer, R. D. & Alberini, C. M. Nature Neurosci. 19, 1225 – 1233 (2016).

   Článok
   PubMed
   Študovňa Google

Stiahnite si referencie