Podľa zdroja predtlače 1 na bioRxiv sa kravy môžu nakaziť vysoko patogénnou vtáčou chrípkou H5N1 vdychovaním aerosólov s obsahom vírusu. Vedci však tvrdia, že tento spôsob prenosu pravdepodobne nepovedie k súčasnému prepuknutiu choroby medzi dobytkom v Spojených štátoch.

H5N1 bol prvýkrát identifikovaný u dobytka v Texase v marci 2024. Odvtedy bol vírus zistený v 157 stádach a 4 ľuďoch v kontakte s dobytkom v 13 štátoch USA. Štúdie naznačujú, že hlavnou cestou prenosu u kráv je infikované mlieko, ktoré kontaminuje dojacie zariadenie.

Pred vypuknutím choroby vedci nevedeli, že vírusy chrípky typu A ako H5N1 sa môžu šíriť u kráv. Vedci vyjadrili obavy, že ak by sa H5N1 u kráv efektívne šíril cez dýchací systém, bolo by ťažšie kontrolovať ho a zvýšilo by sa riziko prenosu na človeka, vzhľadom na úzky kontakt kráv s ľuďmi.

Na lepšie pochopenie infekcií u kráv niekoľko tímov vykonalo provokačné štúdie, v ktorých experimentálne infikovali zvieratá H5N1. Prvé výsledky jednej z týchto štúdií boli zverejnené 13. júla a zatiaľ neboli recenzované.

Hmla plná vírusov

Amy Baker a jej kolegovia z Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA) v Ames, Iowa, infikovali kravy a teľatá špecifickým kmeňom H5N1 izolovaným z dobytka v Texase na začiatku epidémie. Štvorročné teľatá vystavili vírusom nabitej hmle pomocou masky, ktorá zvieratám zakrývala nos a ústa. Všetky infikované zvieratá produkovali neutralizačné protilátky proti vírusu, čo potvrdilo, že boli infikované.

Infikované teľatá vykazovali mierne príznaky a vedci izolovali infekčný vírus v horných dýchacích cestách dvoch zo štyroch teliat. Výsledky štúdie naznačujú, že vírus by sa mohol šíriť dýchacími cestami v prostredí, kde sú v blízkom kontakte stovky zvierat.

Ale keďže zvieratá nevylučovali vysoké hladiny vírusu v dýchacích cestách, je nepravdepodobné, že by to bol hlavný zdroj šírenia, hovorí Thomas Peacock, virológ z Imperial College London. Je však možné, že kravy môžu byť infikované nepriamo cez dýchaciu cestu cez aerosolizovaný vírus vylučovaný z vemena, dodáva.

Wendy Barclayová, virologička z Imperial College London, súhlasí s tým, že kvôli nízkemu množstvu infekčného vírusu u zvierat napriek ich vysokej expozícii H5N1 je nepravdepodobné, že by bol prenos vzduchom účinný a „nevysvetľuje, čo sa v súčasnosti deje“.

Namiesto toho štúdia pridáva k predchádzajúcej práci, ktorá naznačuje, že vírus sa šíri predovšetkým prostredníctvom infikovaného mlieka, tvrdia vedci. "Prenos z vemena do vemena sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejšia primárna cesta," hovorí Peacock. "To však neznamená, že sa vírus nemôže zmeniť, ak bude táto epidémia pokračovať súčasným tempom," hovorí. "To, čo teraz musíme urobiť, je pozorne sledovať vírus."

Štúdia skúmala predovšetkým náchylnosť kráv na infekciu, nie prenos, čo sťažuje vyvodzovanie záverov o šírení vírusu, hovorí Jürgen Richt, veterinárny virológ z Kansas State University na Manhattane. Richt uskutočnil svoje vlastné pokusy s dobytkom s kolegami v Nemecku a očakáva sa, že výsledky sa objavia v predtlači v priebehu niekoľkých týždňov.

Zrazené mlieko

Baker a jej kolegovia nakazili vírusom aj laktujúce kravy prostredníctvom ceckov v mliečnych žľazách dvoch trojročných kráv. Dva dni po infekcii sa u kráv objavili príznaky zápalu mliečnych žliaz, ktorý trval dva týždne. Začali produkovať menej mlieka a mlieko tiež zožltlo a zhustlo.

Vedci zistili infekčný vírus v mliečnych žľazách počas troch týždňov štúdie a v mlieku až dva týždne. Tieto zistenia „naznačujú, že mliečna žľaza a mlieko sú primárnymi zdrojmi šírenia vírusu v rámci stád dojníc a medzi nimi,“ hovorí zdroj z predtlače.

Richt hovorí, že štúdia odráža to, čo bolo pozorované na farmách. Vzhľadom na malý počet zvierat zahrnutých do štúdií však nemožno vylúčiť respiračný prenos, hovorí.